Charismatická umělkyně Laďa Gažiová je velmi tvořivý tvor, který pochází ze Slovenska a již několik let bydlí v Praze. Tato mladá žena si rozhodně zaslouží pozornost. Na jejím uměleckém projevu je zajímavá jak používaná technika, tak sociální témata, kterých se dotýká. Přinášíme nyní rozhovor, který nám Laďa Gažiová poskytla pro web ALERTA.CZ. Snad Vám rozhovor alespoň trochu přiblíží tuto zajímavou osobu..
……………………………
Můžeš se na začátek představit? Říct něco o své osobě, zájmech, životních cílech a umělecké činnosti, které se věnuješ?
Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi mesta na východe Slovenska. V Prahe žijem 9 rokov, študovala som tu Vysokou školu uměleckoprůmyslovou, v ateliéri Jiřího Davida. Umeniu sa stále venujem a tak nejako sa ním aj živím. Prevažne sa venujem maľbe. Popri tom už niekoľko rokov pracujem pre organizáciu Romea, jazdíme po českých základných školách a rozprávame, alebo robíme workshopy s deťmi na rôzne témy. Teraz taktiež pracujem ako rómsky mentor, na základnej škole v Prahe, kde sa venujem deťom počas celého školského roka. Týka sa to poškolských aktivít. Občas hrávam na bicie s kapelou ktorá sa volá Kodet.
No jde vidět, že se věnuješ celkem širokému spektru aktivit. Pojďme se proto pobavit postupně o každé zvlášť. Nejdříve by mě zajímala tvá výtvarná činnost. Jaký druh umění ti je nejbližší? Zaregistroval jsem například tvá díla vytvořená za pomocí barev ve spreji. Můžeš nám přiblížit tuto výtvarnou metodu?
Venujem sa prevažne maľbe a teraz nejakú dobu fotogramom (takže vlastne fotografii). Všetko umenie, ktoré pokladám za kvalitné, je mi blízke, nezáleží na médiu. Techniku ktorú používam je prebraná zo street artu, vyrezávam si šablóny a pomocou nich motívy striekam sprejom, alebo airbrushom na podklad, což je väčšinou surové plátno.
Říkáš, že používáš techniku přebranou ze streetartu. Zabýváš se tedy také streetartem přímo v ulicích, nebo se orientuješ spíše na uzavřené galerie a ateliéry?
Áno, povedala som, že používam techniku prebranú zo streetartu, pretože je to historicky najbližšie, inak táto technika nie je nič zvláštneho, bola použitá napríklad už v praveku. Streetartom sa nezaoberám, orientujem sa hlavne na galérie, ktoré existujú kvôli verejnosti. „Cestu streetu“ v tomto prípade (myslím na výtvarné prejavy streetartistov) považujem za vyprázdnené a už dosť zneužité. Samozrejme galérie nie sú taktiež čisté. Je potreba si správne voliť.
Má tvoje umělecká tvorba nějaké konkrétní sdělení či sociální obsah? Nebo volíš raději abstraktní formu umění bez konkrétního sdělení?
Každý umelecký akt je politicky vyhraneným aktom, takisto ako akékoľvek občianske jednanie. Moje umenie nie je abstraktné, často odkazuje k sociálnym témam.
A k jakým sociálním tématům tvá tvorba odkazuje?
Často sa týka naozaj všeobecne sociálnej nespravodlivosti vo svete. Občas vychádzam z konkrétnych poznaní, ale myslím, že nie je potrebné o tom hovoriť a zbytočne vnucovať divákovi jednoznačnú interpretáciu.
Vím, že se vedle výtvarného umění věnuješ také sociální práci s mladou romskou generací. Můžeš něco říct i této oblasti tvého působení?
Zopár rokov pracujem občas pre rómske organizácie, ktoré mi dávajú možnosť jazdiť po školách (základných), v rámci rôzne zameraných programov. Mojou úlohou je najčastejšie workshop, na ktorom pracujeme zo sprejmi a šablónami, potom diskutujeme na rôzne témy. Taktiež je mojou úlohou byť pozitívnym príkladom deťom a podporiť ich sebavedomie, ktoré majú žiaľ často dosť nízke. Momentálne popri občasným výjazdom mám na starosti krúžok, ktorý je ako poškolská aktivita detí, ktorým sa venujem počas celého roka. Je to úplne niečo iné, pretože máme čas sa dobre spoznať , baviť sa hlbšie o veciach, a venovať sa rôznych aktivitám.
Znamená to tedy, že i tuto práci s dětmi propojuješ s uměleckými projevy? Je komplikované tyto dvě oblasti propojit tak, aby s tím člověk byl spokojený?
Určite nie, sú to ešte veľmi malé deti na to, aby som od nich očakávala nejaké diela. Mne ide iba o to, aby sa zdokonaľovala ich zručnosť, nápaditosť, aby ich to bavilo, tešili sa s týchto aktivít. Dôležité a vlastne najdôležitejšie je, že sme spolu, pracujeme v skupine, komunikujeme, spoluvytvárame a učíme sa rôznym veciam. Mojim hlavným cieľom je aby sa deti cítili dobre a boli šťastné, keď sme spolu.
Pracovat s dětmi je určitě velmi zajímavá zkušenost, ale taky to musí být velmi náročné. Setkáváš se často s velkými překážkami, které ti do cesty kladou děti, jejich rodiče nebo okolní společnost?
Občas s nejakými prekážkami áno, ale stále sa mi to zatiaľ podarilo vyriešiť. S prekážkami , ktoré nám kladie okolná spoločnosť riešenia často nenachádzam, ale snažíme sa napriek tomu ich nejako spoločne prekonať.
S deťmi som nemala zatiaľ nikdy problém, je to možno tým, že sa nestaviam do role učiteľky. S deťmi si tykáme, máme rovnocenný vzťah, spoluvytvárame program hodín, nikdy ich do ničoho nenútim. Takže máme vzťah ako kamaráti.
Pracuješ především s romskými dětmi. Proč sis zvolila zrovna tuto cílovou skupinu?
K týmto aktivitám som sa dostala skrz organizácie, cielene som nevyhľadávala túto prácu. Za túto možnosť som však veľmi rada, práca s deťmi ma baví. Som prizývaná pracovať s rómskymi deťmi asi preto, že som tiež z polovičky Rómka a ako som už zmieňovala, môžem poslúžiť ako pozitívny vzor. Samozrejme sme si s deťmi trochu bližší skrz pôvod a mnoho ďalších vecí. Ako sa cítia rómske deti v Čechách, či na Slovensku je asi zbytočné rozpisovať. Myslím, že to musí byť každému jasné, čo to je za peklo.
Následuje ukázka několika výtvarných prací Ladi Gažiové
17. 5. 2010 – rozhovor: Lada Gažiová o komiksu v Romano voďori